Momenty z detstva, ktoré zanechávajú nezmazateľnú stopu v našich spomienkach
Nie vždy si to uvedomujeme, ale počas celého života sa nám hromadia spomienky, ktoré nás tak či onak ovplyvňujú. Niektoré z nich sú stále s nami, prítomné v našej každodennej pamäti. Iné zostávajú v tajnom trezore, akoby žili v nejakom vnútornom sejfe. Aj keď na ne stále nemyslíme, tieto zážitky nás definujú. A v prípade detí podľa psychológov existujú určité momenty, ktoré na ne majú taký hlboký vplyv, že sa stávajú piliermi ich emocionálneho vývoja. Dnes vám povieme o piatich spomienkach, ktoré môžu navždy zmeniť život vášho dieťaťa.
Dospelí majú tendenciu myslieť si, že ich malé deti si zo svojich zážitkov takmer nič nepamätajú. A je to čiastočne pravda: väčšina z nás nemá jasné spomienky na to, čo sa stalo pred tretím rokom života. Nazýva sa to detská amnézia a je to spôsobené tým, že pred určitým vekom nie je mozog pripravený vytvárať dlhodobé spomienky vo forme príbehu. To však neznamená, že to, čo sa stane v prvých rokoch života, nezanechá stopy. V skutočnosti sa mnohé z najdôležitejších spomienok neukladajú vo forme jasných obrazov, ale vo forme emócií. Pocity, ktoré zostávajú, aj keď ich nedokážeme opísať slovami.
Psychológia rozlišuje zmyslové spomienky (založené na vôňach, zvukoch, textúrach) a epizodické spomienky, ktoré sa stávajú príbehmi o zážitkoch. Tie sa objavujú, keď si deti osvoja jazyk a dokážu prepojiť to, čo cítia, s tým, čomu rozumejú. Dôležité je však aj všetko, čo sa deje predtým. Pretože okrem teórie existujú aj konkrétne zážitky, ktoré môžu zanechať hlbokú stopu v tom, ako dieťa vníma samé seba, svoje vzťahy s ostatnými a svoju schopnosť dôverovať svetu. Tu je päť takýchto kľúčových spomienok.
Rodinné tradície
Nedeľné obedy, piesne, ktoré sa vždy hrajú na výletoch, rituál prípravy sobotných raňajok, spôsob, akým oslavujeme Vianoce… Rodinné tradície sú oveľa viac než len zvyky: sú to malé rituály, ktoré podporujú identitu dieťaťa. Uvedomenie si, že existuje niečo, čo sa opakuje, čo patrí len jeho rodine, vytvára veľmi silnú emocionálnu podporu. Nemusí to byť niečo výnimočné.
V skutočnosti platí, že čím je to rutinnejšie a dôslednejšie, tým viac sa to oceňuje. Tieto rutiny poskytujú štruktúru, istotu a pocit spolupatričnosti, ktorý v priebehu rokov prerastá do vyššieho sebavedomia. Byť súčasťou niečoho, čo trvá dlho, dáva deťom pocit zapojenia, dôležitosti, lásky.
Dosiahnu niečo samy
Sú chvíle, ktoré sú nezabudnuteľné nie preto, čo sa stalo, ale preto, ako ste sa v tej chvíli cítili. Tá prvá samostatná jazda na bicykli, učenie sa plávať, zaväzovanie šnúrok po mnohých pokusoch….. Zdá sa, že sú to maličkosti, ale majú obrovský význam. Pretože dieťa nielen niečo dosiahne: zistí, že to dokáže.
Psychológia ukázala, že umožniť deťom objavovať, robiť chyby a dosahovať vlastné úspechy je kľúčom k rozvoju ich nezávislosti a kritického myslenia. Zakaždým, keď dieťa samo prekoná nejakú výzvu, vytvorí si spomienku, ktorá mu pomôže uvedomiť si, že dokáže všetko (alebo sa o to aspoň pokúsi), a to bude oveľa cennejšie ako akékoľvek rady.
Pocit lásky bez podmienok
Žiadna spomienka nie je dôležitejšia ako uvedomenie si, že ste milovaní. A práve tento druh lásky, ktorý nezávisí od ničoho, ktorý pretrváva, aj keď sa dieťa správa zle alebo má zlý deň, zanecháva najhlbšiu stopu. Niekedy ju nemusíte vyjadriť slovami: tiché objatie, jemný dotyk na čele pred spaním, upokojujúci pohľad. Tieto prejavy lásky vytvárajú pocit vnútornej istoty, ktorý dieťa sprevádza po celý život.
Keď sa v detstve vytvorí bezpečné puto, človek vyrastá s väčšou sebadôverou a dokáže čeliť svetu. Spomienka na to, že bol chránený, pochopený a prijatý, je v dospelosti skutočným emocionálnym štítom.
Vypočujte si úprimné „Je mi to ľúto“.
Niekedy si myslíme, že ospravedlnením sa deťom strácame dôveryhodnosť. Deje sa však presný opak. Priznanie chyby a úprimné ospravedlnenie z nás nerobí zlých rodičov, ale skôr lepšie vzory. Keď dieťa vidí, že aj jeho autority robia chyby a dokážu ich priznať, naučí sa, že empatia, pokora a zodpovednosť sú súčasťou života.
Možno si nebudú pamätať konkrétnu situáciu, ale zapamätajú si ponaučenie: nemusíte byť dokonalí, všetko sa dá napraviť a láska sa prejavuje aj úprimnosťou. V priebehu rokov sa táto lekcia stane jeho vnútorným vodítkom, ktorým sa bude riadiť vo svojich vzťahoch.
Získajte podporu, keď sa vyskytnú neúspechy
Nikto nerastie bez pádov. V skutočnosti však nezáleží na samotnom páde, ale na tom, kto bol pri tom, keď sa to stalo. Ak dieťa, ktoré urobilo chybu, bude skôr utešené než pokarhané, ak mu bude umožnené skúsiť to znova bez strachu z odsúdenia, vyvinie si kľúčovú myšlienku: chyba ho nedefinuje.
Človek môže ovplyvniť to, čo sa mu stane. A toto presvedčenie sa nezrodí z úspechu, ale z podpory, ktorú dostane, keď sa mu nedarí podľa predstáv. Keď dieťa cíti, že môže robiť chyby a stále bude ocenené, začne si skutočne veriť.
