Kazachstan práve objavil niečo, čo by mohlo spôsobiť revolúciu na svetovom trhu so strategickými surovinami, keďžeobjavil najväčšie ložisko kovov vzácnych zemín v histórii krajiny – minerálov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri výrobe všetkého od mobilných telefónov až po elektrické autá. Čína už roky kontroluje túto sušienku, ale teraz USA a Európa so záujmom sledujú Strednú Áziu.
V Karagandskej oblasti bolo objavených približne milión ton prvkov, ako je cér, lantán, neodým a ytrium, ale odborníci sa domnievajú, že v hĺbke do 300 metrov by ich mohlo byť až 20 miliónov ton. Ak sa všetko potvrdí, Kazachstan sa stane treťou najväčšou krajinou na svete z hľadiska zásob kovov vzácnych zemín, hneď po Číne a Brazílii.
Strategický poklad v srdci Strednej Ázie
Geologický prieskum, ktorý sa začal v roku 2022, priniesol ovocie: ide o ložisko, ktoré dostalo názov Nový Kazachstan a sľubuje oživenie hospodárstva krajiny. V štyroch preskúmaných oblastiach bolo objavených v priemere 700 gramov kovov vzácnych zemín na tonu horniny, čo je pre tento typ ložiska veľmi dobrý výsledok.
Bez týchto nerastov by nebolo možné vyrábať veterné turbíny, elektromobily a smartfóny, takže zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy.
Objav sa uskutočnil práve v čase, keď sa v Uzbekistane konal prvý samit EÚ – Stredná Ázia, na ktorom EÚ okamžite vyhlásila, že chce spolupracovať s Kazachstanom, aby získala prístup k týmto surovinám. EÚ už podpísala dohodu o 3 miliónoch EUR na rozvoj tohto odvetvia, pretože potrebuje tieto suroviny na dosiahnutie svojho cieľa stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Čína, ako sa očakávalo, tiež nezaostáva, pretože nikto nevie toľko ako ona o spôsobe ťažby a spracovania týchto vzácnych nerastov.
Hlavným problémom Kazachstanu je, že nemá technológiu na ťažbu týchto pokladov. Nemá vybavenie ani technológiu na ťažbu a spracovanie týchto zložitých prvkov. Kazašské orgány odhadujú, že len na začatie prác budú musieť investovať približne 10 miliónov USD a 6 až 12 rokov práce, kým sa im podarí vyťažiť významné množstvá.
Štátna spoločnosť Tau-Ken Samruk bude viesť počiatočný prieskum, ale bude musieť nájsť skúsených zahraničných partnerov. Georgij Freiman z profesijného združenia nezávislých banských expertov trochu tlmí nadšenie: „Skôr ako nazveme ložisko ložiskom, musíme sa pozrieť na hydrogeológiu, geomechaniku a zistiť, či sa naozaj oplatí rozvíjať.“ EÚ upozornila aj na ďalší problém: vzdialenosť a nepohodlnosť centrálneho koridoru, obchodnej trasy medzi Áziou a Európou, ktorá komplikuje logistiku prepravy tejto suroviny.
Pre Kazachstan by toto ložisko mohlo byť kľúčom k prekonaniu závislosti od ropy a plynu a k vstupu na trh so surovinami potrebnými pre nové ekologické technológie. Ich úspech však bude závisieť od nájdenia dobrých technologických partnerov a prekonania obrovských technických problémov spojených s ťažbou týchto nerastov z podzemných zdrojov Kazachstanu.
