Vedci objavili vo vyprahnutých horninách púšte Namib štruktúry nazývané mikrotunely a analýza ukázala, že nie sú výsledkom geologických procesov, ale stopami, ktoré zanechala zatiaľ neznáma forma života.
Rúrkovité galérie s priemerom asi pol milimetra a dĺžkou do 3 centimetrov objavil profesor Kees Passier z Univerzity Johannesa Gutenberga v Mainzi počas geologického výskumu v Namíbii v Juhoafrickej republike pred 15 rokmi v mramore a vápenci v odľahlých oblastiach.
Podobné štruktúry boli neskôr objavené v Saudskej Arábii a Ománe. Po podrobnom skúmaní profesor a jeho kolegovia našli v týchto mikrotuneloch stopy biologického materiálu, čo poukazuje na možnú mikrobiálnu aktivitu zodpovednú za vytvorenie týchto dutín v hornine.
Tieto organizmy, známe ako endolity, žijú hlboko v hornine a získavajú energiu a živiny z tohto drsného prostredia. Príklady podobných mikroorganizmov sa našli aj v suchom údolí v oblasti Južná Viktória v Antarktíde, ako aj v púšťach v Izraeli a Kalifornii.
Záhadné mikroorganizmy sa zahryzli do mramoru, aby získali živiny
Mikrotunely v Namíbii odhalili prítomnosť práškovitého uhličitanu vápenatého, čo naznačuje, že tieto mikroorganizmy sa zahryzli do mramoru, aby získali živiny.
Konkrétna povaha organizmu, ktorý tieto tunely vytvoril, však zostáva neznáma. Medzi možné hypotézy patria baktérie, lišajníky, huby alebo dokonca doteraz neznáme formy života.
Pokusy o identifikáciu DNA alebo proteínov boli márne, keďže vzorky môžu byť staré až dva milióny rokov.
Objav nastoľuje otázku možnej úlohy týchto mikroorganizmov v globálnom cykle uhlíka, čo naznačuje, že môžu mať neznámy vplyv na rozklad karbonátových minerálov.
Dôsledky by mohli byť významné a zaslúžia si väčšiu pozornosť širokej vedeckej komunity. Štúdia bola uverejnená v časopise Geomicrobiology.
