Julie Carrier, psychologička špecializujúca sa na problémy so spánkom, bola členkou výskumného tímu Montrealskej univerzity (UdeM).
Kofeín je jednou z najviac konzumovaných psychoaktívnych látok na svete, nachádza sa nielen v káve, ale aj v energetických nápojoch, čaji, čokoláde a niektorých nealkoholických nápojoch.
Napriek svojej popularite nedávny výskum skupiny vedcov z Montrealskej univerzity (UdeM) ukázal, že kofeín nielen ovplyvňuje spánok a spôsobuje nespavosť, ale aj brzdí procesy regenerácie mozgu v noci.
Štúdia odhalila nové účinky na spiaci mozog
Štúdia, ktorá bola uverejnená v časopise Nature Communications Biology, bola vykonaná Philippom Telkeom a Karimom Jerbim v spolupráci s Julie Carriero, psychologičkou spánku z Madridskej univerzity. V tejto štúdii sa umelá inteligencia a elektroencefalografia (EEG) použili na sledovanie vplyvu kofeínu na mozog počas spánku.
Štúdia po prvýkrát preukázala, že kofeín zvyšuje zložitosť mozgových signálov a posilňuje kritickosť mozgu počas odpočinku.
Julie Carriera, psychologička, ktorá sa zaoberá štúdiom spánku na Madridskej univerzite. Foto: Social media/iStock
Táto kritická fáza podľa Jerby predstavuje stav rovnováhy medzi poriadkom a chaosom v mozgu, ktorý mu umožňuje fungovať optimálne: „Je to ako orchester: príliš veľa ticha – a nič sa nedeje, príliš veľa chaosu – a vzniká kakofónia. Kritickosť je stred, v ktorom je mozgová činnosť organizovaná a flexibilná. V tomto stave mozog funguje optimálne: dokáže efektívne spracovávať informácie, rýchlo sa prispôsobovať, učiť sa a flexibilne prijímať rozhodnutia.“
Kofeín bráni regenerácii mozgu
Carrier zo svojej strany poznamenal: „Kofeín stimuluje mozog a uvádza ho do kritického stavu, keď je bdelý, pozorný a reaguje rýchlejšie. Hoci je to počas dňa užitočné pre koncentráciu, tento stav môže narušiť nočný odpočinok: mozog sa nedokáže riadne uvoľniť a zotaviť.“
Toto zistenie je znepokojujúce, keďže kvalita spánku priamo ovplyvňuje konsolidáciu pamäti a obnovenie kognitívnych funkcií, ktoré sú nevyhnutné pre fyzické a duševné zdravie.
Zmeny rytmov mozgu
Štúdia tiež ukázala, že kofeín výrazne mení elektrické rytmy mozgu počas spánku, najmä počas fázy pomalého spánku (NREM). Táto fáza je kľúčová pre kognitívnu regeneráciu.
Podľa výsledkov kofeín nielen oslabil pomalé vlny spojené s hlbokým spánkom, ako sú delta vlny, ale aj zvýšil aktivitu beta vĺn, ktoré sa zvyčajne vyskytujú počas bdelosti a duševnej činnosti.
Jerby dodal: „Tieto zmeny ukazujú, že mozog aj počas spánku zostáva vďaka kofeínu v aktívnejšom a menej regeneračnom stave. Zmena rytmických vzorcov mozgu môže byť kľúčom k pochopeniu toho, ako kofeín ovplyvňuje regeneráciu mozgu v noci, čo môže mať vplyv na spracovanie pamäti.“
Kofeín Foto: iStock
Výraznejšie účinky u mladých ľudí
Štúdia tiež ukázala, že vplyv kofeínu na dynamiku mozgu bol výraznejší u mladých ľudí vo veku od 20 do 27 rokov v porovnaní s ľuďmi stredného veku.
Tento rozdiel je podľa výskumníkov spôsobený vyššou hustotou adenozynových receptorov v mozgu mladých ľudí. Adenozín, molekula, ktorá sa v priebehu dňa hromadí v mozgu, vyvoláva pocit únavy a napomáha zaspávaniu.
To by ste mali vedieť. Foto: iStock
Carrier vysvetlil: „Adenozínové receptory sa s vekom prirodzene znižujú, čo znižuje schopnosť kofeínu blokovať ich a zvyšovať komplexnosť mozgu, čo môže čiastočne vysvetľovať slabší účinok kofeínu pozorovaný u účastníkov stredného veku.“
Neprekračujte odporúčanú dávku
Vzhľadom na široké rozšírenie kofeínu, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa snažia bojovať s únavou, vedci zdôrazňujú dôležitosť pochopenia jeho vplyvu na mozgovú činnosť u mladých aj starších ľudí.
Výsledky ukazujú, že nadmerná konzumácia kofeínu môže mať dôsledky, ktoré presahujú rámec nespavosti, a môže tiež ovplyvniť kvalitu spánku a obnovenie kognitívnych funkcií u ľudí, ktorí túto látku používajú na udržanie bdelosti.
*Tento obsah bol prepísaný pomocou umelej inteligencie na základe informácií El Comercio (GDA) a overený novinárom.
