Viac ako 20 rokov bol uložený v súkromnej zbierke
Archeológovia opísali nezvyčajný zlatý prsteň, ktorý našli v slovenskom meste Zvolen. Vedci dospeli k záveru, že nález predstavuje šperk, ktorý pochádza približne z roku 1300 nášho letopočtu. Zvláštny záujem vzbudzuje drahokam, ktorý zdobí prsteň – je to červeno-fialový korund, ktorý bol zrejme ťažený na Srí Lanke.
V slovenskom meste Zvolen sa nachádzajú pozostatky stredovekej pevnosti Pustý hrad (Starý Zvolen), ktorú postavili, keď tieto územia boli pod kontrolou Maďarov. Prvé systematické archeologické vykopávky tejto pamiatky prebehli v rokoch 1992–2008. Počas tohto obdobia bol jeden zaujímavý artefakt nájdený na území pevnosti nelegálne ukrytý.
Ešte v roku 2001 bol na pamiatke pomocou detektoru kovov objavený starobylý prsteň, ale vedúci vykopávok o ňom nebol informovaný. Následne sa artefakt dostal do súkromnej zbierky, kde sa nachádzal až do marca 2023. Po smrti nového majiteľa šperku jeho príbuzní odovzdali predmet odborníkom pracujúcim v starobylej pevnosti.
Výskumu tohto artefaktu sa venovali Noémi Pažinová z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a jej slovenskí kolegovia. Nález predstavuje prsteň s drahokamom, ktorý pochádza z konca 13. – začiatku 14. storočia. Priemer jeho zlatého prsteňa je 51 milimetrov a hmotnosť prsteňa je približne 6,3 gramov.
Charakteristickým rysom prsteňa je kameň zdobený vyrezávanými motívmi levov, opracovaný technikou kabošon, t. j. bez fazetového brúsenia. Podľa vedcov ide o červeno-fialový korund s rozmermi približne 9,7–8,9 na 2,4 milimetra a hmotnosťou približne dva karáty. Je zrejmé, že tento vzácny šperk patril predstaviteľovi stredovekej elity. Mohol napríklad patriť vysokopostavenému duchovnému.
Pomocou prírodovedných metód vedci neinvazívne preskúmali chemické zloženie šperku. Zistili napríklad, že kovová časť prsteňa pozostáva zo zliatiny, ktorá obsahuje približne 73–78 percent zlata, 17–20 percent striebra a 6–8 percent medi. Okrem toho vedci skúmali aj prvkové zloženie drahokamu. Obsah prímesí v tomto mineráli naznačuje, že bol s najväčšou pravdepodobnosťou ťažený na ostrove Srí Lanka a následne sa dostal obchodnými cestami do Európy. Zdá sa, že predtým bol súčasťou iného šperku, o čom svedčia najmä štyri miniatúrne otvory vyvŕtané v kameni.
Preskúmaná ozdoba bola zrejme veľkou stratou pre jej majiteľa, ktorý patril k vrchnej vrstve miestnej spoločnosti tej doby. Niekedy sa takéto veci dostanú do rúk súčasných vedcov úplne náhodou. Napríklad sme už skôr rozprávali, ako Norinka náhodou kúpila na aukcii zlatý prsteň významného Skandinávca z doby Vikingov a potom ho odovzdala na vedecký výskum.
