V poslednom čase rastie záujem o získavanie správnych stravovacích návykov od čoraz mladšieho veku. Prostredníctvom kultúry stravovania sa sleduje zlepšenie kvality života ľudí a prispôsobenie zdravých postojov. Dôležitý je však nielen správny výber toho, čo jesť, ale aj zohľadnenie času, kedy sa jedlo prijíma, a prispôsobenie týchto návykov životnému štýlu.
Záujem o bezpečnosť potravín, trvalo udržateľné potraviny, pôvod potravín, výber zdravých výrobkov alebo posilnenie imunitného systému prostredníctvom starostlivosti o potraviny sú niektoré zo zmien, ktoré sa prejavujú v populácii.
Túto premenu kultúry stravovania ľahšie podnietila pandémia spôsobená Covidom, keďže zdravé stravovanie je okrem iného nevyhnutné na zníženie rizika kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, osteoporózy, niektorých druhov rakoviny, nadváhy a obezity alebo hypercholesterolémie.
Okrem toho rozmanitosť potravín v niektorých diétach, ako je napríklad stredomorská diéta, uľahčuje prispôsobenie sa týmto novým trendom, ktoré sa zaujímajú o konzumáciu zdravých, prírodných a plnohodnotných produktov.
Nové zvyky v kontexte Covid
Zdravotná kríza podporila sociálnu izoláciu a tá zasa podnietila rozvoj nových zvykov, ktoré sa presadzujú v potravinárskom, spotrebiteľskom a zdravotníckom sektore. La uvádza päť trendov v oblasti potravín, ktoré sa zrodili v dôsledku prelomu Covid:
Nová definícia wellness. Podľa odborníkov ide o tému, ktorá sa teší čoraz väčšiemu záujmu spotrebiteľov, keďže obmedzenie ovplyvnilo životný štýl každého z nás. Preto sa zaznamenal rozmach smerom k wellness a holistickejšiemu stravovaniu.
Spotrebitelia v súčasnosti chodia menej na obedy a večere do reštaurácií a hľadajú zopakovať zážitok z týchto zariadení doma.Záujem o učenie sa varenia, využívanie jedla ako prostriedku vyjadrenia, pohodlia a spoločenstva, rastie.
Odborníci tvrdia, že nárast dopyt po súpravách jedál a receptoch na experimentovanie v kuchyni. Preto aj po uvoľnení obmedzení mobility pokračuje rozmach dodávok jedál.
Plánovanie stravovania, menej odpadu a viac informovanosti. Strach z vystavenia vírusu podnietil návrat k týždenným a mesačným nákupom v domácnostiach. Takisto sa plánujú jedlá, aby sa predišlo plytvaniu potravinami.
Hoci veľké supermarkety sú stále obľúbené kvôli veľkému množstvu výrobkov, ktoré ponúkajú, pravdou je, že nastal aj rozmach miestnych a blízkych predajní. Takto sa opäť prikladá väčší význam úzkemu vzťahu k tradičnému obchodu s potravinami a miestnej produkcii potravín.
Rastúce trendy
Organizácia poukazuje na to, že v Španielsku je viac ako päť miliónov ľudí, ktorí sa považujú za vegánov, vegetariánov alebo flexitariánov, pričom tento počet od roku 2017 výrazne vzrástol. Nie sú to však jediné trendy, ktoré zaznamenali nárast prívržencov; v posledných rokoch sa do módy dostali aj ďalšie, ako napríklad realfooding, výrobky s príbehom alebo konzumácia rastlinných tukov.
Keď hovoríme o realfoodingu, máme na mysli životný štýl, ktorý zo stravy vylučuje ultra-spracované výrobky, ako sú okrem iného nealkoholické a sladké nápoje, pečivo, balené džúsy, rafinované cereálie a tyčinky, slané pochutiny, komerčné omáčky, spracované ryby, sladké mliečne výrobky alebo sušienky a keksy.
Všetky tieto ultra-spracované potraviny nepoužívajú čerstvé suroviny a mnohé z nich podliehajú procesom, ako je hydrogenácia oleja, hydrolýza bielkovín alebo rafinácia múky, takže skutočné a prírodné potraviny sa konzumujú vo väčšej miere.
V prípade výrobkov s príbehmi začali značky vylepšovať vizuálne príbehy, ktoré používajú na predstavenie svojich výrobkov verejnosti, čo dokázalo prilákať obyvateľstvo. Tento nový trend nie je ničím iným ako apelovaním na emócie a vyvolaním pocitu, že používateľ prežíva jedinečný zážitok prostredníctvom potravín, ktoré konzumuje.
Rastlinné tuky sú zasa tie potraviny, ktoré sa považujú za menej škodlivé a prevládli nad živočíšnymi tukmi, pretože sú skvelým zdrojom energie a sú ideálne na to, aby boli súčasťou vyváženej stravy. Na tieto látky sú bohaté olivový, slnečnicový a sójový olej a ovocie, napríklad avokádo alebo olivy.
