Na stránke . zemetrasenie ktoré udrelo v sobotu v skorých ranných hodinách. Maroko postihla veľkú časť z 18 000 Španielov, ktorí žijú v tejto krajine spolu s tými, ktorí sú v Maroku. Takto Irenešpanielska psychologička, ktorá bola so svojím partnerom v susednej krajine. „Strávili sme, ako mnoho ľudí v Maroku. Žijeme vo veľmi komplikovanej situácii. Už mnoho hodín sme bez jedla a spánku,“ povedal.
„Na začiatku hovorili, že je to od 6,8 na Richterovej stupnici. Teraz sa hovorí o hodnote 7,2. Zatiaľ to nevieme veľmi dobre. Konečne sme sa práve teraz dostali do izby, aby sme si mohli trochu oddýchnuť,“ vysvetľuje Irena, aby si náhodou neprečítala veľa kritiky na sociálnych sieťach za to, že nepomáha pri odkopávaní trosiek. „Dostávam obrovskú kritiku: že by som mal vliezť do trosiek a vyťahovať ľudí, že myslím len na seba a fotím. Ubližuje mi to, pretože som sa vždy prihlásil ako dobrovoľník a polícia ma tam nepustí. Vždy som pracoval s ľuďmi, ktorým hrozí vylúčenie. Každý deň pomáham maloletým migrantom, ktorí prichádzajú do Španielska, s tým prvým prijatím, s jazykom a tak ďalej,“ hovorí.
Z jej strany, Franfotograf z Valencie, hovorí: „Práve som skončil svoju dovolenku v Marrákeši, kde som zažil zemetrasenie s magnitúdou 6,9. Sme v poriadku“. O niekoľko minút neskôr vysvetlil, že vedľa jeho hotela spadla veľká stena a všetci ľudia vyšli do ulíc. „Je tu veľa obáv z toho, čo sa deje vo zvyšku mesta. Bolo to ohromujúce. Vyskočili sme z postele a lietali sme. Ľudia sú veľmi vystrašení. Všimli sme si malú repliku a čakáme, či ich bude viac.“ Okrem toho ukazuje jeden z minaretov a zdôrazňuje, že „obchody sa už otvárajú a fungujú napriek vrstve prachu, ktorá všetko pokrýva“. „Život ide ďalej.“ resumé.
V rovnakom duchu si Irena spomína na moment hrôzy: „Keď sa všetko zrútilo všetci sme boli v šoku. Všetci vychádzali z domov, všetci sme si navzájom pomáhali. Tu v Marrákeši sa pohybujú na motorkách. Vzali si plachty a deky, nasadli na motorku a išli s deťmi hľadať miesto na námestí, kde by mohli prespať. alebo na blízkych miestach. Dokonca sme ich videli chodiť s rodinou do miest.“
„Navyše tam boli policy zakazujúce takýto prechod vnútri budov, pretože všetko bolo zrútené. Hasiči, polícia a štátne bezpečnostné zložky. Nedovolili nám vstúpiť do trosiek, a preto ma kritika bolí,“ hovorí. „Od siedmej hodiny ráno, keď vyšlo slnko, začali ľudia odchádzať, až nás zostala len skupinka. Šesť galícijských chlapcov a my na ulici sami.. A vtedy sme sa začali živiť. Začali sme hľadať hotely v novej oblasti, ako nám bolo odporúčané, a ešte pred piatimi minútami boli všetky izby obsadené. Ideme sa osprchovať a pokúsime sa niečo zjesť. Rozprával som sa s niekoľkými mojimi marockými absolventmi a zdá sa, že známym sa darí dobre.
Tlaky ľudí vyvolávali hrôzu. „Zemetrasenie nás zastihlo vo vnútri mediny a všetci turisti utekali ako sme len mohli a teraz sa každý chce vrátiť do svojho mesta so svojou rodinou. Hovoria nám, že pravdepodobne prídu nové následné otrasy. Prežívame ťažké chvíle a myslíme si, že nie je potrebné, aby sme tu trpeli až do stredy. Potom hľadáme let a ak všetko pôjde dobre.zajtra sa pokúsime odísť„, dodáva Irena.
18 000 Španielov
Úradujúci minister zahraničných vecí José Manuel Albares zo svojej strany ubezpečil, že do sobotňajšej jedenástej hodiny dopoludnia exekutíva nevedela o tom, že že v dôsledku zemetrasenia, ktoré sa odohralo v Maroku a ktoré si vyžiadalo životy .
Po vyjadrení sústrasti Maroku v súvislosti so stratou životov a solidarity Španielska s postihnutými, ako aj s Maročanmi žijúcimi v našej krajine, uviedol, že španielsku kolóniu v Maroku tvoria približne 18 000 ľudí.
