V hlbinách Atlantického oceánu sa nachádza gigantická geologická pamiatka, ktorá sa vynorila. v laboratóriách geológov. Vedci objavili obrovské skamenené vlny pochované viac ako 1 000 metrov pod oceánskym dnom pri pobreží Guiney-Bissau v západnej Afrike. Objav predstavuje viac než len sedimentárny fenomén: prevracia naše predstavy o vzniku Atlantického oceánu a jeho vzťahu ku globálnej klíme pred viac ako 100 miliónmi rokov.
Podvodné vlny bahna vysoké ako Eiffelova veža
Tieto obrovské vlny, nazývané sedimentačné vlny alebo „obrysové vlny“, dosahujú výšku až 300 metrov a dĺžku viac ako jeden kilometer. Boli objavené vďaka seizmickým údajom, ktoré sa porovnali s výsledkami vrtov zo 70. rokov 20. storočia. Ich historický a klimatický význam však bol uznaný až nedávno na základe výskumu.
Vytvorili sa v oblasti nazývanej rovníková brána Atlantiku, ktorá je geologickou spojnicou medzi Afrikou a Južnou Amerikou. Tieto „brány“ sa objavili počas oddeľovania kontinentov superkontinentu Gondwana v období druhohôr, keď Zem obývali dinosaury.
Atlantický oceán je starší, ako sa doteraz predpokladalo
Vedci sa doteraz domnievali, že k tomuto zásadnému objavu Atlantického oceánu došlo približne pred 113 až 83 miliónmi rokov. Podľa nových analýz sa však formovanie morského spojenia v skutočnosti začalo približne pred 117 miliónmi rokov. Samozrejme, ide len o korekciu o niekoľko miliónov rokov, ale má to zásadný význam pre pochopenie vtedajšej klímy.
Tento objav spôsobil zásadnú zmenu v cirkulácii vôd medzi slanými bazénmi južného Atlantiku a sladšími vodami stredného Atlantiku. Výsledok? Akýsi „podvodný vodopád“ spôsobený rozdielom v hustote týchto vodných más vytvoril obrovské vlny bahna.
Keď tektonika určuje klímu
Význam tohto objavu ďaleko presahuje rámec morskej geológie. Poukazuje na priamu súvislosť medzi pohybom tektonických dosiek, cirkuláciou oceánov a globálnou klímou. Zdá sa, že otvorenie rovníkového koridoru spočiatku prispelo k dočasnému otepľovaniu klímy tým, že znížilo účinnosť ukladania uhlíka vo vznikajúcich panvách.
S nárastom morskej prepojenosti sa však cirkulácia svetového oceánu stabilizovala, čo viedlo k trvalému ochladeniu klímy na konci kriedy. Inými slovami, tento „prechod“ zohral kľúčovú úlohu pri regulácii klímy v planetárnom meradle.
Poučenie pre našu klimatickú budúcnosť
Pochopenie toho, ako cirkulácia oceánov v minulosti ovplyvňovala klímu, je dôležité pre predpovedanie účinkov súčasných klimatických zmien. Ako pripomína výskumník Wisdin Nicholson, jeden z autorov štúdie:
„Oceánske prúdy zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii globálnej teploty. Poruchy spôsobené v súčasnosti, ako napríklad topenie ľadovcov, by mohli mať vážne dôsledky.“
Tento objav je výraznou pripomienkou toho, že globálnu rovnováhu často riadia neviditeľné a hlboké mechanizmy, ktoré niekedy zostávajú skryté milióny rokov. A práve ich rozlúštením nám veda dáva kľúč k pochopeniu – a možno aj k zmierneniu – otrasov, ktoré prídu.
