Amazonský dažďový prales bol celé desaťročia považovaný za hlavného dodávateľa kyslíka na našej planéte. Brazílsky geograf však objasňuje, že tento názov v skutočnosti patrí oceánom.
Amazonský prales s rozlohou 5,5 milióna km2 je najväčším tropickým biómom na svete.
Myšlienka, že amazonský prales je „pľúcami sveta“, sa rozšírila v 20. storočí a stále pretrváva v ľudovom povedomí. Táto metafora je síce silná, ale nezodpovedá najnovším vedeckým dôkazom.
Podľa odborníkov väčšinu kyslíka, ktorý dýchame, získavame z oceánov, nie z dažďových pralesov.
V rozhovore pre Amazóniu profesor geografie a výskumník Antonio Fabio objasnil túto otázku a vysvetlil skutočnú úlohu Amazonky v globálnej ekologickej rovnováhe. Podľa neho pôvod tohto výrazu siaha do čias, keď sa o mechanizmoch fotosyntézy v planetárnom meradle vedelo len málo.
Oceány sú skutočnými pľúcami planéty
„Dnes vieme, že viac ako 50 % atmosférického kyslíka produkujú mikroskopické organizmy žijúce v oceánoch, najmä fytoplanktón,“ hovorí odborník.
Tieto mikroorganizmy vykonávajú fotosyntézu rovnakým spôsobom ako suchozemské rastliny, ale v oveľa väčšom meradle, a to vďaka veľkej rozlohe morí a ich biologickej produktivite.
To však neznamená, že Amazonia je z ekologického hľadiska menej dôležitá. Naopak, ich úloha je kľúčová pri regulácii klímy, kolobehu vody a zachytávaní oxidu uhličitého (CO₂), jedného z hlavných plynov zodpovedných za globálne otepľovanie.
S rozlohou približne 5,5 milióna km² je Amazónia najväčším tropickým biómom na svete a pokrýva deväť krajín Južnej Ameriky, z ktorých väčšina sa nachádza v Brazílii. Región sa vyznačuje bezkonkurenčnou biodiverzitou: je domovom miliónov druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, z ktorých mnohé sú pre vedu stále neznáme.
Amazonka: strážca klímy a biodiverzity
Amazonka výnimočne dobre udržiava rovnováhu medzi regionálnou a kontinentálnou klímou. Príkladom sú tzv. lietajúce rieky: masy vodnej pary vznikajúce pri evapotranspirácii z tropických lesov, ktoré sú prenášané vetrom a spôsobujú zrážky v odľahlých oblastiach, ako je juhovýchod a juh Brazílie, vysvetľuje Antonio Fabio.
Okrem toho lesy fungujú ako obrovský zásobník uhlíka. Tým, že pohlcuje CO₂ z atmosféry, pomáha zmierňovať klimatické zmeny, pretože pôsobí ako dôležitý zásobník uhlíka.
Hoci Amazonia nie je hlavným producentom kyslíka, stále je životne dôležitá pre zdravie planéty. „Musíme sa vzdať mýtu o ‚pľúcach sveta‘ a uznať skutočnú hodnotu lesov: ich zásadnú úlohu pri stabilite životného prostredia, udržiavaní biodiverzity a boji proti globálnemu otepľovaniu,“ uzatvára profesor.
