Kôrovec, známy aj ako stredomorský kôrovec, sa stáva čoraz väčším problémom. Donedávna bol u nás neznámy, teraz však ohrozuje mnohé druhy rastlín. Aké sú účinné metódy boja proti tomuto škodcovi, ktorý sa čoraz častejšie dostáva do domácností?
Stredomorské kôrovce napadli aj Slovensko.
Mucha ovocná, známa aj ako stredomorská polokrídlatka, je drobný hmyz, ktorý sa v posledných rokoch stal na Slovensku notoricky známym. Pred desiatimi rokmi bola u nás prakticky neznáma, no dnes bol jej výskyt zaznamenaný v mnohých regiónoch.
Tento teplomilný škodca pôvodne žil v Stredomorí. V dôsledku globálneho otepľovania sa jeho areál rozšíril do severnej Európy a zahŕňa krajiny ako Nemecko, Francúzsko a v súčasnosti aj Poľsko, Českú republiku a Slovensko.
Najčastejšie napáda lipy, ale vyskytuje sa aj na iných stromoch, ako sú topole, platany a gaštany. Obľubuje aj drobné rastliny z čeľade slezovitých, vrátane slezovca, skorocelu a ibišteka. Keď sa živí rastlinami, vysáva z nich šťavu, čo vedie k deformácii listov a výhonkov, nekróze a hnilobe plodov a kvetov.
Ako bojovať proti štípancom?
Boj proti tomuto hmyzu nie je jednoduchý. Hoci tento hmyz nepredstavuje priamu hrozbu pre človeka, jeho hromadná prítomnosť môže byť nepríjemná kvôli nepríjemnému zápachu, ktorý vydáva. V niektorých situáciách sa na odstránenie hmyzu zo stromov používajú špeciálne zariadenia pripomínajúce vysávače. Alternatívnou domácou metódou je zbaviť sa škodcov pomocou vysokotlakového prúdu vody.
Monitorovanie populácie blanokrídlovcov na lipe je veľmi dôležité, najmä na jar, na jeseň a v zime, keď tento hmyz vytvára na kmeňoch stromov veľké zhluky. V chladných mesiacoch sa ukrývajú v prasklinách kôry, čo sťažuje ich odhalenie a odstránenie. V prípade potreby možno zvážiť použitie chemických prípravkov na ochranu rastlín, ale treba dbať na to, aby nedošlo k poškodeniu iných organizmov.
Vplyv prenikania kríkov na ekosystém
Hoci polomŕtva lipa ohnivá nepredstavuje priamu hrozbu pre človeka, jej prítomnosť má negatívny vplyv na stromy, na ktorých sa živí. Vysávaním šťavy oslabuje rastliny, čo môže viesť k ich úhynu. Z dlhodobého hľadiska to môže viesť k zmenám v miestnych ekosystémoch, najmä v lesoch a mestských parkoch.
V oblastiach, kde bolo zaznamenané napadnutie, sa odporúča inštalovať okenné siete, aby sa zabránilo vniknutiu škodcu do budov.
Treba poznamenať, že tento hmyz nie je prispôsobený nízkym teplotám. Zimy, keď teplota klesne na -15 stupňov Celzia, môžu výrazne znížiť ich populáciu. Takéto klimatické podmienky sú však čoraz zriedkavejšie.
