Ako funguje dobrý a zlý cholesterol a aké hodnoty by sme mali mať?

 

Ako funguje dobrý a zlý cholesterol a aké hodnoty by sme mali mať?

Prvým a najčastejším rizikom nevyváženého cholesterolu je nebezpečné hromadenie v stenách tepien (ateroskleróza), ktoré môže viesť k mŕtvici.

Jedným z ochorení, ktoré najviac ovplyvňuje naša strava, je cholesterol, látka, o ktorej už unavene počúvame, ale možno o nej príliš veľa nevieme.

Či sa nám to páči alebo nie, tento ukazovateľ bude naďalej ovplyvňovať naše zdravie a čím sme starší, tým dôležitejšie je mať niekoľko základných pojmov, ktoré nám pomôžu porozumieť mu.

Cholesterol je látka podobná tuku, ktorej prítomnosť v našom tele je jednoducho nevyhnutná.

Nachádza sa v našich bunkách a je pre nás nevyhnutná na produkciu:

  • Estrogén
  • Testosterón.
  • Žlčové kyseliny
  • vitamín D
  • a ďalšie látky.

Cholesterol sa však nerozpúšťa v tekutom prostredí, preto sa pohybuje krvou, a to tak, že sa viaže na bielkoviny, ktoré ho prenášajú a nazývajú sa lipoproteíny.

Najdôležitejšími lipoproteínmi sú nízkointenzitné lipoproteíny, ktoré tvoria známy zlý cholesterol. Lipoproteíny s vysokou intenzitou sú známe ako dobrý cholesterol.

Zlý cholesterol (LDL).

Je najrozšírenejší v tele a je zodpovedný za transport tejto látky z pečene do tkanív na využitie.

Jeho množstvo by malo byť menšie ako 100, pretože ak sa táto hladina prekročí, hrozí, že sa bude hromadiť na stenách ciev, čo povedie k ich zúženiu a zvýši riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Jednou z možných príčin vysokej hladiny zlého cholesterolu je dedičnosť.

Takmer vždy je však spôsobená nezdravým životným štýlom. Výhodou tohto faktora je, že mu môžeme sami predchádzať, liečiť ho a korigovať.

Ako funguje dobrý a zlý cholesterol a aké hodnoty by sme mali mať?

Kedy by sa mala kontrolovať hladina cholesterolu?

Vysoký cholesterol je komplikovaný tým, že nemá žiadne príznaky. Jediný spôsob, ako zistiť, či je vysoká alebo nie, je krvný test.

Preto podľa renomovaného Národného inštitútu pre srdce, pľúca a krv (NHLBI):

  • Prvý skríningový test na cholesterol by sa mal vykonať vo veku 9 až 11 rokov.

Od tohto veku by sa mal opakovať každých 5 rokov.

  • Potom sa odporúča, aby muži vo veku 45 až 65 rokov a ženy vo veku 55 až 65 rokov absolvovali skríningové vyšetrenie cholesterolu každý jeden až dva roky.
  • A ľudia vo veku nad 65 rokov by mali mať vyšetrenie cholesterolu raz ročne.

Aké komplikácie môže spôsobiť vysoký LDL cholesterol?

Prvým a najčastejším rizikom je, že môže viesť k nebezpečným usadeninám na stenách vašich tepien (ateroskleróza).

Tieto usadeniny, nazývané plaky, zužujú lúmen tepien a znižujú prietok krvi, čo môže spôsobiť komplikácie, ako napr:

  • Bolesť na hrudníku. Ak sú postihnuté koronárne tepny, ktoré zásobujú srdce krvou, môžete pociťovať bolesť na hrudníku (angínu pectoris) a iné príznaky ischemickej choroby srdca. Ochorenie srdca.
  • Srdcový infarkt. Nastáva, keď sa zastaví prietok krvi do časti srdca.
  • Stáva sa to preto, lebo ak sa krvné doštičky roztrhnú alebo prasknú, v mieste roztrhnutia sa môže vytvoriť krvná zrazenina, ktorá zablokuje prietok krvi alebo upchá tepnu.
  • Cievna mozgová príhoda. Podobne ako srdcový infarkt, aj mŕtvica vzniká, keď sa z podobného dôvodu, teda v dôsledku tvorby krvnej zrazeniny, zablokuje prietok krvi do časti mozgu.

Ako funguje dobrý a zlý cholesterol a aké hodnoty by sme mali mať?

Aké sú hodnoty LDL cholesterolu?

Existuje pomerne jednotný názor na hranice, v ktorých by sa mal pohybovať náš cholesterol, zlý aj dobrý.

Meria sa v miligramoch na deciliter.

A v prípade zlého cholesterolu (LDL) ide o čísla, ktoré zverejnila americká Mayo Clinic.

  • Menej ako 70 mg/dl je žiaduce pre osoby s vysokým rizikom srdcových ochorení.
  • Menej ako 100 mg/dl je ideálne pre osoby s rizikom.
  • Od 100 mg/dl do 129 mg/dl je výborná hodnota.
  • 130 mg/dl až 159 mg/dl, horná hranica rozsahu.
  • Od 160 mg/dl do 189 mg/dl – vysoká úroveň
  • Nad 189 mg/dl – veľmi vysoká
Návrat hore